Minulosť, súčasnosť, budúcnos

Autor: Miroslav Mikula | 22.10.2015 o 12:29 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  97x

Nie som ani politológ, ani historik, ale na niektoré udalosti mám iný pohľad ako ten, ktorý mi bol predkladaný vedením ČSSR, alebo ktorý je mi predkladaný vedením zotročovanej, rozkrádanej a zapredávanej SR. ...

          Ak sa vrátim do minulosti po druhej svetovej vojne, niektorým udalostiam nerozumiem. Rok 1948 – znárodnenie. Muselo sa znárodňovať? Nebolo možné vytvoriť vhodné prostredie pre konkurenciu štátnych podnikov a zabehnutých súkromných podnikov? Päťdesiate roky. Kolektivizácia a násilný vznik poľnohospodárskych družstiev. Nebola chyba zobrať pôdu tým, ktorí k nej mali vzťah? Nie som proti vzniku PD, ale sú veci, ktoré asi bolo potrebné nechať dozrieť a postupne by boli určite vznikli aj PD, ale na inom princípe ako nasilu vytvorené. Dnes pre mňa nie je podstatné, kto pozval  v 1968 roku Rusov. Tragédiou pre mňa je, že tu vtrhli. Netvrdím, že politická situácia v Európe nebola pre Rusov destabilizujúca, ale z osloboditeľa sa stal agresor. Rok 1989. Ak by prevrat nebol naplánovaný a podporovaný Západom a USA a ak by nevyšiel, sedel by som asi v base za organizáciu štrajku v bývalom zamestnaní. Nebudem tu rozoberať tieto udalosti, ja ako občan som bol podvedený Havlom, Kňažkom... a bol som hodený do morálnej, ekonomickej...stoky.

          Dnes neexistujú štáty. Áno, máme štátne hranice, ale tie vymedzujú len krajinné územie. Čo sa týka ľudí, v skutočnosti žijú vo svetovej otrokárskej spoločnosti, ktorú ovláda úzky okruh vyvolených. Na vine som však ja. Spolu s občanmi som odmietol demokraciu a možnosť rozhodovať o sebe. V Iraku, v Afganistane, v štátoch bývalej Juhoslávie a na Ukrajine nezomierajú nevinní ľudia preto, že si tam urobili USA nový Vietnam, Kóreu... Ľudia tam zomierajú preto, lebo ja som k tomu ľahostajný, netýka sa ma to. Ak by som bol tvor, ktorý má hodnoty človeka, ktorý si váži svoj život a sám seba, pre ktorého život iného človeka má rovnakú hodnotu ako jeho život a životy jeho blízkych, zabránil by som tomu. Viem, že sa to dá. Môžu ma zabiť za môj postoj, ale vziať ho davom nemôžu. Asi o tom bolo heslo ,,v jednote je sila,,. Zapáliš iskru a vznikne oheň, ktorý pohltí čo chceš.

USA mi v súčasnosti pripomínajú Nerovu Rímsku ríšu a Hitlerovu Tretiu ríšu. Je rozdiel medzi Nerom, Hitlerom, Bushom, Albrightovou, Obamom, Dzurindom, Miklošom... a mnou? Bez mihnutia oka posielajú vojakov vraždiť nevinných ľudí a ja sa na to mlčky prizerám.

         USA sú politicky a vojensky najsilnejším štátom sveta. Zároveň sú ale aj najkrehkejším štátom. Nemôžu udržať pod možno ešte nevýrazným odporom všetku tú nenávisť zbedačených krajín. Balón sa nedá nafukovať donekonečna. Čím viac sa do ohňa prikladá, tým je väčší a ničivejší. Z dejín vieme ako skončil Nerov Rím i Hitlerove Nemecko. Dúfam ale, že sme nezabudli, koľko obetí si to vyžiadalo.

         Dejiny sa opakujú a to nielen svetové, ale aj slovenské.. Veľa ľudí počujem hovoriť, že keby Slovensko vstúpilo do otvorenej vojny, v prvom rade by ich kroky smerovali do Bratislavy ku kolaborantom. Násilie plodí násilie, aj keď ja to nepokladám za prijateľné riešenie, lebo ja som život nikomu nedal, nemám právo ho ani nikomu brať. V druhej svetovej vojne bojoval 1. ČS armádny zbor a partizáni proti komu? Bolo by to dnes ináč? Pochybujem. Napriek roku 1968 som v súčasnosti na strane Ruska. Verejne vyhlasujem, že nie som členom NATO, súkromného agresorského, militantného zoskupenia svetových teroristov. Demokratickú krajinu nemôže zatiahnuť do vojny ani do vojenského paktu hŕstka nezodpovedných diktátorov, ako sa to stalo u nás. To, že sa to deje vo ,,vyspelej demokratickej,, Amerike a západnej Európe neznamená, že tomu tak bude donekonečna ako u nich, tak i na Slovensku.

        Páčia sa mi niektoré slovné spojenia: Otcova roľa, Nehaňte ľud môj, Zastavme sa bratia (ja sa musím zastaviť a zobudiť), Mor ho!, Mňa kedys zvádzal svet... Nie sme chudobní, máme tradície, len hrdosť sa akosi vytratila. Mali sme v minulosti predkov, ktorí za niečo stáli ako ľudia. Sú mŕtvi? Nie, stále žijú vo svojom odkaze. Ja to mám v podstate jednoduché. Pochopil som, že svojim narodením už len zomieram. Hovoríme tomu život, ale smrť príde určite. Ja nepotrebujem medzi narodením a smrťou prejsť sto rokov. Potrebujem prejsť týmto časom ako človek, ktorý za niečo stojí a ktorý sa za tu svoju cestu a seba nemusí hanbiť. Určite to ale nie je pomáhať zabíjať nevinných ľudí a určite to nie je žiť v porobe, otroctve. Mládež je vraj skazená a nevďačná. Nevychovávam ju náhodou ja? Čo jej dávam svojim otroctvom, keď som človek, ktorý nevie nahlas vysloviť svoj názor? Chcem aby si vážili hodnoty ako sú láska človeka k človeku, láska k vlasti (ktorú momentálne nemajú, lebo SR je jeden veľký maras a biznis), česť, morálka, svedomie, cit, spolupatričnosť, hrdosť... Pritom tieto hodnoty sú pre mňa nič neznamenajúce slová. Zabudol som ich skutočný význam. Komu a čomu majú mladí veriť? O koho sa môžu oprieť? Od koho sa majú učiť? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?